História slovenského tokajského vína

Väčšinu svojich dejín bol Tokaj jednou vinohradníckou oblasťou v Uhorsku. Od roku 1920 patrí jeho malá časť najprv Československu a potom Slovensku. Táto stránka sleduje tento príbeh a oddeľuje to, čo je doložené, od toho, čo je tradícia. Kde sa zdroje rozchádzajú, uvádzame to.

Tradície a rané tvrdenia

Oficiálny opis slovenského chráneného označenia pôvodu (CHOP) tvrdí, že vinič sa tu pestoval už v rímskych časoch, v 2. storočí. Opakuje aj tradíciu, podľa ktorej uhorský kráľ Belo IV. v 13. storočí usadil v oblasti talianskych prisťahovalcov, ktorí priniesli odrodu furmint. Obe tvrdenia sú súčasťou tradičného rozprávania o oblasti; nezávislé doklady sme nenašli ani pre jedno z nich, preto ich čítajte skôr ako príbehy než ako overenú históriu.

Osmanské vojny a prvé pivnice

Podľa tej istej špecifikácie prežila oblasť v 16. a 17. storočí približne 170 rokov osmanských vojen a nadvlády. Do mäkkého sopečného tufu sa vtedy kopali pivnice, ktoré slúžili ako úkryty a neskôr na dozrievanie vína. Podľa špecifikácie bolo prvé tokajské výberové víno vyrobené v roku 1650. Krajská organizácia cestovného ruchu kladie počiatky gazdovských pivníc vo Veľkej Tŕni do 15. storočia. Viac o pivniciach nájdete na stránke Tufové pivnice.

1737: uzavretá vinohradnícka oblasť

Kráľovský dekrét vydaný v roku 1737 za Karola III. (ako uhorského kráľa; cisára Karola VI.) sa bežne uvádza ako akt, ktorým vznikla uzavretá, vymedzená tokajská vinohradnícka oblasť, neraz označovaná za jednu z prvých na svete. Niektoré zdroje uvádzajú rok 1757. Ktoré z dnešných slovenských obcí dekrét menoval, z prameňov, ktoré sme overili, nie je jasné.

1908: uhorský zákon o víne

Uhorský zákonný článok XLVII z roku 1908 nanovo vymedzil oblasť Tokaj-Hegyalja (31 lokalít). Tento zákon neskôr zohral dôležitú úlohu v spore o názov. Vo svojej námietke z roku 2024 proti jednej slovenskej žiadosti Maďarsko tvrdilo, že zo súčasných siedmich slovenských obcí patrili podľa predpisov platných v rokoch 1908 až 1924 do oblasti len Malá Tŕňa (Kistoronya) a Viničky (Szőlőske).

1920: hranica cez vinice

Trianonská zmluva viedla oblasťou novú hranicu a Československu pripadlo všetkých sedem dnešných obcí slovenského Tokaja. Z nich do Tokaj-Hegyalja podľa uhorského zákona z roku 1908 patrili Malá Tŕňa (Kistoronya) a Viničky (Szőlőske), a takisto Kis-Újhely, časť mesta Sátoraljaújhely, ktorú hranica oddelila a ktorá je dnes Slovenským Novým Mestom. Výmeru viníc, ktoré zmenili štát, uvádzajú zdroje rôzne: asi 120, 132 alebo 175 ha. Podľa Wikipédie slovenskí výrobcovia po roku 1920 ďalej vyrábali tokajské víno podľa starých uhorských pravidiel.

V rokoch 1938 až 1944, po prvej Viedenskej arbitráži, bola oblasť opäť súčasťou Maďarska. Po druhej svetovej vojne sa vrátila Československu.

Československé obdobie

V roku 1959 prijala Slovenská národná rada zákon č. 4/1959 o tokajskej oblasti, ktorého cieľom bol rozvoj tokajského vinohradníctva. Oblasť vymedzil na území siedmich obcí, tých istých, ktoré ju tvoria dnes: Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky. Podľa slovenskej Wikipédie mali tokajské vinice vtedy spolu 703,10 ha.

V roku 1967 bol názov „TOKAJSKÉ VÍNO z československej oblasti“ zapísaný podľa medzinárodnej Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu (zápis AO-45 z 22. novembra 1967).

Od 60. rokov prevádzkoval veľkú historickú pivnicu v Malej Tŕni štátny podnik s názvom Tokaj. Podnik zanikol v roku 1998 a v roku 1999 prevzala jeho vinice a pivnice novovzniknutá spoločnosť Tokaj & CO.

Po roku 1989: súkromné vinárstva

Od roku 1990 vznikali popri veľkom výrobcovi súkromné a rodinné vinárstva. Vinárstvo J & J Ostrožovič začalo v roku 1990 a Zlatý Strapec v roku 1992; ďalšie nasledovali, od Chateau Vécsey (2008, v Strede nad Bodrogom, mimo siedmich obcí) po Tokaj Gold (2014). Dňa 17. júna 2008 založili vinári, starostovia a ďalší Združenie Tokajská vínna cesta.

Vstup do EÚ a spor o názov

Slovensko aj Maďarsko vstúpili do Európskej únie v roku 2004. Podľa Wikipédie podpísali obe vlády v júni toho roku dohodu o používaní názvu Tokaj na Slovensku, nezhody o jej uplatňovaní však pokračovali.

V roku 2006 boli maďarský názov „Tokaj/Tokaji“ aj slovenský „Vinohradnícka oblasť Tokaj“ zapísané do zoznamov chránených označení pôvodu EÚ.

Databáza chránených názvov vín EÚ E-Bacchus začala fungovať 1. augusta 2009 a nový slovenský zákon o vinohradníctve a vinárstve č. 313/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. septembra 2009. Na žiadosť Slovenska (v liste z 30. novembra 2009) bol slovenský zápis v E-Bacchus zmenený späť na „Vinohradnícka oblasť Tokaj“. Maďarsko tento zápis napadlo na súdoch EÚ. V roku 2010 novela zákona (č. 198/2010 Z. z.) nahradila výraz „Tokajská vinohradnícka oblasť“ výrazom „Tokaj“.

8. novembra 2012 Všeobecný súd EÚ zamietol žalobu Maďarska ako neprípustnú (vec T-194/10).
13. februára 2014 Súdny dvor zamietol odvolanie Maďarska (vec C-31/13 P), pretože zápis v E-Bacchus nebol aktom, ktorý by bolo možné napadnúť.

Výrobcovia v oboch krajinách naďalej používajú názov Tokaj, každý so svojimi výrazmi. Slovenské vína sa nikdy neoznačujú ako „Tokaji“ ani „aszú“, to sú maďarské výrazy.

UNESCO

V roku 2002 bola maďarská časť oblasti zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako Historická kultúrna krajina Tokajskej vinohradníckej oblasti. V tom istom roku zaradilo Slovensko svoju časť na národný predbežný zoznam. Výbor svetového dedičstva odporučil v roku 2002 a znova v roku 2008, aby Maďarsko a Slovensko spolupracovali na cezhraničnom rozšírení; k rozšíreniu nedošlo. Slovenská časť preto nie je lokalitou svetového dedičstva.

Posledné roky

2015: vo viniciach medzi Malou Tŕňou a Černochovom otvorili 12 m vysokú drevenú vyhliadkovú vežu v tvare suda.
2021: „Vinohradnícka oblasť Tokaj“ bola zapísaná podľa Ženevského aktu Lisabonskej dohody (AO-1230, 22. júna 2021).
2022: slovenská špecifikácia bola zmenená a pribudli v nej odrody kabar, kövérszőlő a zéta (pozri odrody).
2025: vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2025/1291 z 2. júla 2025 zapísalo druhé slovenské chránené označenie pôvodu, „Tokajské víno zo slovenskej oblasti“. Maďarsko podalo odôvodnenú námietku; Komisia názov zapísala, pretože nezistila riziko zámeny s maďarským Tokaj/Tokaji.

Ako sa obe strany Tokaja porovnávajú dnes, sa dočítate na stránke Slovenský a maďarský Tokaj.

Časová os v skratke

Rok	Udalosť	Stav
2. stor.	Vinohradníctvo v rímskych časoch	Tvrdenie v špecifikácii CHOP
13. stor.	Belo IV. usádza Talianov, ktorí prinášajú furmint	Tradícia
15. stor.	Počiatky gazdovských pivníc vo Veľkej Tŕni	Podľa krajskej organizácie cestovného ruchu
16.–17. stor.	Osmanské vojny; tufové pivnice ako úkryty, neskôr na víno	Podľa špecifikácie CHOP
1650	Prvé tokajské výberové víno	Podľa špecifikácie CHOP
1737	Kráľovský dekrét vytvára uzavretú tokajskú oblasť	Bežne uvádzané (niektoré zdroje: 1757)
1908	Uhorský zákonný článok XLVII nanovo vymedzuje oblasť Tokaj-Hegyalja	Doložené
1920	Trianon: všetkých sedem dnešných obcí pripadá Československu	Doložené
1938–1944	Oblasť opäť súčasťou Maďarska	Doložené
1959	Zákon č. 4/1959 vymedzuje oblasť na území siedmich obcí	Doložené
1967	Lisabonský zápis AO-45	Doložené
1998–1999	Zánik štátneho podniku; jeho pivnice a vinice preberá Tokaj & CO	Doložené
2002	Maďarský Tokaj na Zozname svetového dedičstva; slovenská časť na predbežnom zozname	Doložené
2004	Slovensko a Maďarsko vstupujú do EÚ	Doložené
2006	Tokajské názvy oboch strán zapísané ako CHOP v EÚ	Doložené
2008	Založenie Združenia Tokajská vínna cesta	Doložené
2009	Zákon č. 313/2009 Z. z. nadobúda účinnosť	Doložené
2012	Všeobecný súd, T-194/10	Doložené
2014	Súdny dvor, C-31/13 P	Doložené
2021	Zápis podľa Ženevského aktu, AO-1230	Doložené
2022	Pribudli kabar, kövérszőlő a zéta	Doložené
2025	Zápis druhého CHOP (nariadenie 2025/1291)	Doložené

História slovenského Tokaja